Rozhovor s Michalem Vrbou

Nevíte, co znamená slovo „topánky“? Nevadí! Dnes se nám představí Michal Vrba a jeho slovenština!

 

1) Krátce se nám představ.

Práca nám dokáže naplniť vrecká. Dobrodružstvá náš život.

Baví ma robiť, čo chcem, a snažím sa z ťažkých situácií nerobiť ťažkú hlavu. Slovo „problém“ som vytesnil zo svojho slovníka a zakázal používať v našej firme.

Volám sa Michal Vrba a ďakujem za možnosť rozhovoru na portály šachy.cz.

 

2) Co tě na šachu nejvíce baví?

Bavím ma hra samotná. Jednoducho mám z toho radosť, keď si môžem zahrať partiu, bez ohľadu na výsledok.

Šach ako taký v zásade vnímam iba ako nástroj. Tak ako umelec používa plátno k namaľovaniu obrazu, tak šachisti používajú figúrky, aby si zahrali. Bez všetkého toho „kolem“ by to boli iba kusy dreva.

 

3) Snažíš se dostat šachy i mezi nešachisty?

Je to dokonca jedným z mojich vnútorných poslaní. Mám obrovskú radosť, keď niekto príde na svoju prvú šachovú akciu a vidím, že sa teší. Že bol spokojný. Nepotrebujem jeho slová. Na ľudoch to vidíte na prvý pohľad. Tieto momenty ma veľmi napĺňajú.

 

4) Jsi úspěšný obchodník a podnikatel. Živíš se jenom šachem, nebo děláš i jinou práci?

Slovo úspešný vnímam veľmi relatívne. Čo je vlastne úspech? Zarobiť milión? Byť sám sebe pánom? Mať moc povedať si, toto budem robiť? Toto robiť nebudem? Mať pri sebe rodinu?

Aby som sa vrátil späť k otázke a aby sme to veľmi nekomplikovali; realizujem svoje sny vďaka šachu.

 

5) Vnímáš šachy jako sport, nebo jako umění?

Povedal by som, že oboje. Čisto zo športového hľadiska, ak hovoríme o výkonoch, bodoch, ELE, stresoch, napätí, príprave, vrcholoch a pádoch, ide o šport vo svojej najčistejšej podobe.

Ak si čítam šachovú knihu, stretnem sa s kamarátmi v klube a pozeráme si nejaký šachový „klenot“, v tomto prípade by som hovoril o naplnení umeleckej časti duše.

 

6) Kdyby sis mohl zahrát s kterýmkoliv velmistrem na světě, se kterým by ses chtěl za šachovnicí střetnout?

Zo žijúcich asi s Viswanathanem Anandem.

 

7) Kdo tě naučil královské hře?

Martin Čeppan. Ale toho asi nebudete poznať. Bol to môj spolužiak na základke.

 

8) Chtěl bys jednou vydat svou vlastní šachovou knihu?

V dnešnej dobe nie je problém knihu vydať, ale nevydať nezmyselnú knihu.

 

9) Dočetla jsem se, že rád cestuješ. Která země je ze všech zemí, které jsi navštívil, tvou nejoblíbenější?

To je podobné, ako sa spýtať matky, ktoré zo svojich troch detí má najradšej. Každá krajina, ktorú som navštívil, mala svoje jedinečné a nezameniteľné čaro. Vo všeobecnosti by som do učebných osnov zaradil predmet „cestovanie do iných krajín“.

Som presvedčený, že týždeň v jednej krajine (nemyslím vyslovene zavretý v apartmánovom letovisku) by každému z nás dal viac ako celý rok zemepisu v škole.

Ľudia by boli k sebe oveľa viac tolerantnejší, na „iné“ by sa nepozerali ako na hrozby, ale ako na možnosť rozvíjať svoju i druhú kultúru.

 

10) Dozvěděla jsem se, že i fotíš. Co konkrétně?

Vyštudoval som Akadémiu kreatívnej fotografie. V tom názve bolo pre mňa najdôležitejšie práve to slovo „kreatívnej“. Profesne som si prešiel prakticky všetkými žánrami, od zvieratiek, detí, reportáže až po svadby.

Mám to podobne ako so šachmi. Je mi v zásade jedno, čo fotím, no musím mať z fotenia vnútorne radosť. Dokonca aj napriek tomu, ak sa fotka nepodarí. V kreatívnom procese je dôležitejšia cesta ako výsledok.

 

11) Máš rád rajčata?  

Mám. Ale iba z paradajkami.

 

Děkuji za rozhovor a přeju ti mnoho úspěchů nejen ve světě šedesáti čtyř šachových polí!

Ďakujem ešte raz. Želám veľa slnečných a veselých dní, množstvo spokojných čitateľov a lúčim sa pozdravom čauky-mňauky.

Líbí se Vám tento článek? Sdílejte ho pomocí tlačítek níže. Děkujeme