Spanilá jazda A. D. 1931 (1)
Bola to skutočne spanilá jazda do Čiech a na Moravu,v slávnostnom roku 1931. Slovenská výprava,reprezentujúca šachové kluby Slovenska a Podkarpatskej Ukrajiny, bola veľmi rôznorodá, pretože sa skladala z hráčov mnohých národnosti. Možno to bolo základom víťazstva na XII.zjazde, a nechýbalo veľa a mohla zvíťaziť aj na X.kongrese „Deutsche Schachverbanden in der ČSR“ [Nemecky šachový zväz v ČSR skr. DSB].
Ale niet ruže bez tŕňa, ani medu bez blenu. Opäť mal pravdu Amos Pokorný, skvelý glosátor šachovej rubriky Lidoviek, ktorý už v roku 1931 konštatoval skutočnosť, že pozornosť bude sústredená iba na tretiu šachovú olympiádu v Prahe.
Tým sa druhé podujatia, ako XII.zjazd a X.kongres, dostali na druhú koľaj a zapadli do hlbín zabudnutia, ale šťastie mi prialo,takže mám niekoľko partií,ako aj tabuľky z uvedených podujatí!
Na pražskom zjazde Ústrednej Jednoty Československých Šachistou/skr.ÚJČŠ/ [vhodnejšie sa zdá slovo kongres,ktoré lepšie vystihuje ducha týchto vrcholových dvojročných stretnutí šachistov z celej I.ČSR), bola sústredená skoro celá špička vtedajšieho československého šachu. Preto argumenty o slabšom obsadení turnajov neobstoja z jednoduchého dôvodu.
Na X.zjazde v Českých Budejoviciach, tak ako aj na XIII.zjazde hranom v Mnichově Hradišti, boli naši popredni olympijskí reprezentanti (Flohr, Opočenský, Rejfíř, Gilg, dr.Skalička) rovnocennými súpermi ostatných majstrov. Šachisti zo Slovenska,sa ukázali v dobrom svetle už na začiatku zjazdových súťaži. Menej známi hráči bojovali v ôsmich predbežných skupinách a dvoch vedľajších turnajoch A a B.
Venujme sa menej úspešným hráčom, ktorým sa nepodarilo postúpiť ďalej.
Dr. Klein, ŠK Užgorod-Berehovo.
I. pred. skup. 4/7, 3. miesto, +4 –3 =0, nepostúpil do vedľajšého turnaja A.
O dr. Kleinovi viem iba to, že viackrát zvíťazil v prebore ŠK Užgorod. Je to veľká škoda, ak nepoznáme šachovy život v Podkarpatskej Rusi, ake také zvesti sú iba od Amosa Pokorného, ktorý tu pôsobil od roku 1920 do roku 1926, keď bol prelożený do Prahy.
Edmund Kozma, ŠK Užgorod.
II. pred. skup. 4/7, 4. miesto, + 4 – 3 = 0 , nepostúpil do hlavného turnaja B.
Edmund Kozma, táto svojrázna postava československého šachu, je skôr známa staršej generácií. Užgorod veľa príležitosti k šachovému rastu nedával, vojnové roky prežil Edmund v Budapešti, tak na druhú šancu čakal dlhých 17 rokov. Plne ju využil až na XX.zjazde v Bratislave, keď dobyl titul majstra ÚJČŠ, takže od 1948 až do roku 1976 hrával skoro vo všetkých turnajoch na Slovensku, ale aj v Česku.
Martin Folkmann ŠK Žilina
III. pred. skup., 4,5/7, 3. miesto, + 3 – 1 = 3, nepostúpil do hlavného turnaja B
Známy žilinský šachista,je viacnásobný preborník, ktorý sa ale viac venoval kompozičnému šachu.
Štefan Dieneš, ŠK Vrútky
IV. pred skup., 4/7 + 4 – 3 = 0, 4.-5. miesto, nepostúpil do vedľajšého tur.
To je už druhý šachista, ktorý je dobre známy staršej generácii šachistov. Patril k zakladateľom šachového klubu vo Vrútkach, ktorého bol preborníkom na rok 1931.
Konečne sa dostávame k úspešným členom slovenskej výpravy.
Andrej Pázman ŠK “Stráž Bezpešnosti“ Lučenec.
IV. pred. skup., 5/7, I. miesto, +4 –1 = 2, postup do víťaznej skupiny vedľajšého turnaja.
Štvrtá skupina bola veľmi vyrovnaná, veď prvé miesto delili až traja borci zo ziskom 5. bodov. Lepším pomocným hodnotením sa podarilo postúpiť A.Pázmanovi z Lučenca.
Mladý, nádejný talent vyrastal v ŠK „Stráž Bezpečnosti“. Bol to šachový klub, ktorého základ tvorili policajní úradníci, četníci a príslušníci Finančnej stráže.
Lučenecký klub patril k najaktívnejším, pravidelne sa hrávali klubové prebory. V máji 1930 v rámci propagácie šachovej hry klub zorganizoval živú šachovú partiu.
A.Pázman dvakrát zvíťazil v prebore klubu (1930,1931), hral na tretích majstrovstvách Slovenska, patril k popredným riešiteľom šach.rubriky v denníku “Prágai Magyar Hírlap“.
(Nedá mi, aby som tu nespomenul agilného redaktora dr.Zoltána Vécya, osobnosť čs.šachu, dnes úplne zabudnutého! Sčasti to zavinil aj jeho prehnaný romanticky nacionalizmus, pre ktorý musel v roku 1931 opustiť ČSR.)
A. Pázman sa nestratil ani vo víťaznej skupine vedľajšieho turnaja. Získal štvrtú cenu a podarilo sa mu poraziť aj víťaza. Ako zaujímavosť uverejňujem propozíci vedľajšého turnaja, ktorá hovorí, že bez schválenia organizátorov sa nemohla partia zremizovať.
Dostávame sa k hlavnému medzinárodnému turnaju. Pretože do Prahy prišlo mnoho zahraničných šachistov, rozhodla sa ÚJČŠ, niektorých z nich pozvať do hlavného turnaja.
Týkalo sa hlavne týchto hráčov:
dr. Müller z Rakúska, dr. Kohn z Poľska, Weisel z Maďarska, Hussong z Nemecka a R. Cross z Anglicka.
Prví dvaja boli medzinárodne uznávaní majstri, ostatní patrili k nastupujúcej šachovej generácii svojich krajín. Tu sa ale ukázala veľká eufória organizátorov zjazdu. Veď zabudli na skutočnosť, že súťaž môžu vyhrať aj cudzinci.
Preto bolo treba zapracovať túto skutočnosť do propozícii, s tým, že majstrovský titul by sa udelil najlepšiemu domácemu šachistovi. Bohužiaľ, skutočnosť bola iná, na tituly majstrov ÚJČŠ si museli J.Foltys, dr. Š.Fazekaš a I.V.Roháček počkať ešte dva roky.
Práve posledne menovaný, príjemne v Prahe prekvapil a ukazovalo sa, že vyrastá nový talent. Ako zaujímavosť predkladám skutočnosť, že obaja slovenskí reprezentanti, dr. Š. Fazekaš a I.Roháček, prehrali v prvom kole.
Veľkú pozornosť priťahoval nevidiaci britský študent R. Cross, ktorý hral na špeciálnej šachovnici pre nevidiacich. I.Roháček sa s ním stretol v prvom kole a prehral. Myslím si, že je to prvé vystúpenie nevidiaceho v riadnom turnaji.
Ako vidno z tabuľky, turnaj vyhrali zahraniční majstri. Dobre sa držali zástupcovia Slovenska, ktorí nesklamali a vyslúžili si aj pochvalu v odbornej tlači (Československý šach 1931 str. 133).
1) SHS – Táto skratka znamená Kráľovstvo Srbov, Chorvátov a Slovincov. Bol to oficiálny názov Juhoslávie v rokoch 1919-1939.
Konečne sa dostávame k jadru veci, k skoro zabudnutému majstrovskému turnaju.
Po rokoch chudobných konečne prišli roky úrodne, kedy Slovensko zabodovalo naplno. Dr. Leo Zobel remízou v poslednom kole si zaistil prvé miesto, čím potvrdil oprávnenosť svojho titulu a zažehnal všetky pochybnosti, ktoré svojím vystúpením na XI. zjazde v Brne vyvolal.
Dezider May, delením II – III. miesta, získal titul majstra ÚJČŠ. Bratislavsky matador si pre roztržku medzi Šachovým Klubom Bratislava /skr.ŠKB/ a ÚJČŠ,ktorá viedla k bojkotu XI. zjazdu v Brne,musel dlhé dva roky čakať,aby zabojoval o titul M.ÚJČŠ.
Max Walter potvrdil, že na zjazdoch vie dobre zahrať. Krízu, do ktorej sa dostal kvôli nezohratému zápasu s Opočenským, v rokoch 1928-1930 [tento spor viedol k bojkotu XI.zjazdu], už prekonal a aj spory s vedením ŠKB sa pomaly urovnávali. Technické podrobnosti vidno z priloženej tabuľky.
(pokračovanie nabudúce)
