Malé strategické objavy 2: Nepokojný jazdec

Dnes sa spoločne pozrieme na štruktúru, nazvanú „visací pešiaci“ (angl. hanging pawns). Ak hrávate zatvorené hry, určite ste ju už niekedy na šachovnici mali. Dvaja pešiaci bojovne stoja v centre, bok po boku, bez opory zvyšku pešiakovej štruktúry. A súperova armáda do nich búši, snaží sa ich rozdeliť, oslabiť a získať.

Viete však, že v tejto štruktúre existuje jedna figúrka, ktorá jednoducho neobsedí na svojom mieste? Nevydrží stáť, chce sa okamžite hýbať, ako dieťa, keď vystúpi po dlhej ceste z autosedačky.

Touto nepokojnou dušou je biely jazdec na f3. Poďme sa pozrieť na prvý diagram, aby sme pochopili, prečo je na svojom mieste tak nespokojný.

Guľko-Shabalov, Majstrovstvá USA, 1994, biely na ťahu:

Problém nášho hrdinu je vlastne prostý. Jednoducho na visacích pešiakov – najevidentnejšiu slabinu v tábore čierneho – nedočiahne. Ba čo viac, bráni vo výhľade strelcovi, ktorý je za ním.

Guľko preto začína okamžite manévrovať:

12.Jh4!

Jazdec s tempom (keďže visí pešiak d5) smeruje na f5. Čierny sa pokúša vykúpiť taktickými trikmi, napokon ale skončí pod kopytami hlavnej postavy nášho príbehu.

12…Jh5 13.Jf5 Jxf4 14.gxf4 Jb6 15.Jxd5!

Vďaka vidličke na e5 získal biely zdravého pešiaka.

***

Sú aj pozície, v ktorých je náš bujný kôň stojaci na f3 tak netrpezlivý, že začne manévrovať ešte skôr, ako visací pešiaci vôbec vzniknú. To bol aj prípad partie Vaganian-Timman, Amsterdam, 1986:

Biely by mohol jednoducho zahrať b2-b3 a Sc1-b2, takýto postup by však bol azda príliš skromný. Pri visacích pešiakoch totiž platí, že ak si ich majiteľ dôkladne pokryje, obvykle nestojí horšie, ba často má dokonca výhodu. Strana, ktorá bojuje proti visacím pešiakom, teda musí hrať čo najrýchlejšie, najagresívnejšie. (Proti tejto štruktúre sa teda hrá inak, než proti napríklad izolovanému pešiakovi: strana hrajúca proti nemu sa ho nepokúša získať, ale skôr využiť pole pred ním.)

Vaganian teda zahral aktívne 10.Je5!, a po 10…c5 11.dxc5 bxc5 mohol rovno využiť silu odkrytého Sg2: 12.Jc4! Dc8 13.Ja5. Obaja bieli jazdci akoby sa zbláznili. Obišli štruktúru v centre ako Hanibal Alpy a vrhli sa do tyla súpera. Biely rýchlo vyhral.

***

Nepokoj bieleho jazdca je tak intenzívny, že keď nemôže manévrovať smerom dopredu, je ochotný zvoliť si aj inú, pasívnejšiu cestu. To bol prípad partie Lputian-Dorfman, Taškent 1984:

Vyzerá to, že najslabšími pešiakmi na šachovnici sú zdvojení bieli pešiaci na stĺpci b. Zdanie však klame. Čierny sa k nim totiž nemá ako dostať; pole b8 bude mať čoskoro pod kontrolou biely strelec.

Naopak čierny pešiak na d5 je povážlivo slabý. Lputian teda zahral 17.Je1!? s ideou zosilniť tlak práve na tohto pešiaka. Hrozbu Je1-d3-f4 a Se2-f3 s prečíslením na poli d5 je potrebné vziať vážne; napokon, vyskúšajte si sami, ako ťažko sa čierna pozícia bráni.

***

Keď vidíme, ako vehementne biely jazdec z poľa f3 uniká, natíska sa logická otázka. Prečo ho vlastne bieli na toto pole stavajú, keď vedia, že tam pri visacích pešiakoch stojí nevhodne? Nuž, obvykle biely samozrejme vyvinie tohto jazdca ďaleko skôr, než je jasné, že na šachovnici vzniknú práve visací pešiaci; často už počas prvých piatich ťahov.

V zriedkavých prípadoch sa ale stane i to, že jazdec „počká“ na g1, kým sa štruktúra vyjasní. A vtedy sa veru na pole f3 neponáhľa. Pozrime sa napríklad na ukážku z partie Jakovenko-Jobava, Poikovski GM, 2010, biely na ťahu:

Čierny nemá veľmi na výber: vzhľadom na to, že už má zahraté …b7-b6, musí zahrať i …c7-c5, ak sa nechce zmieriť s večnou slabinou na stĺpci c. Biely preto nehrá obvyklé Jg1-f3, ale už pripravuje svoje ľahké figúrky na boj s visacími pešiakmi.

Jakovenko zahral 11.Se2!? Vd8 12.Sf3 Ako sme už videli v minulých ukážkach, na pole f3 (alebo g2) patrí práve strelec. 12…c5 13.Je2 Jazdec zase smeruje na f4. Čierny tak bude mať plné ruky práce, aby ubránil svojho slabého pešiaka na d5.

Keď budete mať nabudúce na šachovnici visiacich pešiakov, sledujte uprene súperovho kráľovského jazdca. Pohne sa, alebo ostane mnoho ťahov na svojom mieste? V prípade, ak váš súper nebude cítiť potrebu manévrovať touto figúrkou, je celkom pravdepodobné, že hre proti visiacim pešiakom príliš nerozumie…

Partie ke stažení ve formátu PGN.

Další díly seriálu Malé strategické objavy:
1. díl: Na výmenách záleží
3. díl: Ako sa brániť proti minoritnému útoku?
4. díl: Správny čas na prelom
5. díl: Dominácia

5 4 hlasů
Hodnocení článku
Upozorňování
Upozornit na
guest
1 komentář
nejnovější
nejstarší nejlépe hodnocené
Inline Feedbacks
View all comments
Aleš Krajina

Hmm, zajímavé a poučné! Díky!

1
0
Zajímá nás co si myslíte, směle komentujte.x
()
x