Malé strategické objavy 6: Strelec a jazdec proti veži

Súboje rôznych figúr sú jednou z najfascinujúcejších častí šachovej stratégie. Keď máte inakšie figúrky, než má váš súper, i spôsob, akým bojujete o výhodu, sa mení. Snažíte sa na šachovnici vytvoriť pozíciu, v ktorej budú práve vaše figúrky najsilnejšie, a tie súperove čo najslabšie.

Ak by napríklad Dávid s Goliášom súťažili v behu, víťazom by sa stal dozaista ľahkonohý Dávid. Kde by za ním hromotĺk Goliáš stačil? Ak by ale súťažili vo vzpieraní, nemal by Dávid šancu. Goliáš by ho zdvihol nad hlavu aj s činkou.

A podobné je to aj v šachovej partii. Vezmime si napríklad tú najobvyklejšiu materiálnu nerovnováhu: jazdec verzus strelec. Ak má biely jazdca a čierny strelca, biely sa snaží pozíciu zatvárať, pretože v blokovanom postavení jeho jazdec najviac zažiari, pokým čiernemu vyhovuje hra na oboch krídlach, v ktorej bude vynikať jeho strelec.

Dnešná téma je ale o čosi komplikovanejšia. Ako hrať vo chvíli, keď má jeden súper vežu a pár pešiakov, a druhý zas strelca a jazdca? Toľko rôznych figúrok, kto sa v tom má vyznať…

Našťastie, aj pri materiálnej nerovnováhe V vs. S+J existujú racionálne pravidlá, ktoré môžete vo svojich partiách využiť. Poďme sa na ne spoločne pozrieť; začnime ukážkou zo superveľmajstrovského šachu.

Topalov-Anand, Wijk an Zee 2017, čierny na ťahu:

Anand má za strelca a jazdca vežu a dvoch pešiakov. To by obvykle malo stačiť na výbornú kompenzáciu, (veža a dvaja pešiaci často vykompenzujú i dvojicu strelcov, ktorá je citeľne silnejšia než S+J). V tejto špecifickej pozícii sú však aj dvaja pešiaci málo. Prečo? Veže potrebujú voľné stĺpce, a v tejto pozícii nie je otvorený ani jeden. Jazdci zase potrebujú oporné polia, a biely Jf3 má k dispozícii krásne pole e5.

Čo by ste čiernemu poradili? Ako má bojovať o vyrovnanie? Mnohí moji zverenci najskôr preferujú ťah 22…g5?!, ten je ale len výkrikom do tmy. Biely jednoducho zahrá 23.Kf2 a čierny zistí, že si len oslabil kráľa. A to je nepríjemné, keďže strana s jazdcom a strelcom má de facto o figúru viac, a preto výborné šance na útok proti kráľovi.

Anand zahral nič nehovoriace 22…h6 a podobne pasívne sa správal aj vo zvyšku partie. Topalov svoju pozíciu pomaly zosilnil a poľahky vyhral.

Najsprávnejším pokračovanám však bolo nenápadné 22..a5!. Prečo? Jednak by si čierny otvoril aspoň jeden stĺpec, jednak je dobré hrať tam, kde nie je biely jazdec, jediná krátkonohá figúrka na šachovnici.

A napokon to najdôležitejšie. Rôzne figúrky sú rôzne citlivé na centralizáciu. Jazdec je v rohu šachovnice výrazne slabší ako v strede, pokým veže sú všade rovnako silné. (Vyskúšajte si len, koľko polí na prázdnej šachovnici kontroluje jazdec z polí d4 a a1, a koľko z rovnakých miest kontroluje veža). Veža má v súboji s jazdcom a strelcom najväčšie šance v rohoch šachovnice, a preto najnebezpečnejším voľným pešiakom v tejto materiálnej konštelácií je pešiak a alebo h. Po 22…a5! čierny dúfa raz vziať pešiaka a4 a vytvoriť si tak veľmi silného krajného voľného pešiaka.

***

Zaujímavej chyby sa čierny dopustil v nasledujúcej ukážke:

Macieja-Miton, Majstrovstvá Poľska 2004, čierny na ťahu:

Opäť má hráč s vežou ako prídavok aj dvoch pešiakov. V tomto prípade však má omnoho lepšie šance, keďže čierny nemá k dispozícii žiadny oporný bod pre jazdca v centre. Do karát Mitonovi hrá len nenápadné oslabenie bieleho kráľa. Vďaka postúpenému bielemu h-pešiakovi čierny môže dúfať v akú-takú protihru na kráľovskom krídle. Napríklad pole g4 je slabé.

Miton teda mal na šachovnici ponechať dámy a zahrať skromné 20…Sd7 s plánom ..h7-h5 a …Jc6-e7-g6. Namiesto toho ale zahral ťažko pochopiteľné 20…Ja5?, po ktorom Macieja s radosťou dámy vymenil a vyhral v koncovke.

***

Posledná ukážka je najkomplikovanejšia.

Sandipan-Ivanchuk, Gibraltar 2018, čierny na ťahu:

Tentokrát má biely k veži iba jediného pešiaka. Má však veľké šance urobiť si na dámskom krídle veľmi nebezpečného krajného voľného pešiaka, Ivančuk by teda mal byť krajne opatrný.

Geniálny Ukrajinec ale nemal svoj deň. Zahral 16…Db5? a po vynútenej taktickej sekvencii 17.b3 Dxb4 18. axb4 Sb5 19.Va7! Sxf1 20.Vxb7! sa dostal do krajných ťažkostí, keďže bieli pešiaci sa valia ako lavína. Ako to dopadlo? Pozrite do mojej knižky Tajná přísada a dozviete sa, že Ivančuk ešte mal úzku cestu k záchrane, ale nevyužil ju a napokon prehral.

Ako mal čierny pokračovať? Mal asertívne presadzovať svoju politiku: tlačiť svoju majoritu, využívať svoje figúrky na to, na čo sú najvhodnejšie: na aktívnu hru. Mohol napríklad zahrať 16…0-0 17.b3 Sb5 18.Vfe1, a teraz prevziať iniciatívu krásnym úderom. Vidíte ho?

Áno, mám na mysli 18…e5!!. Po 19.Vxe5 Jc6 biely stráca kvalitu. Po 19.dxe5 zase ožije čierny pd4, podporovaný všetkými čiernymi figúrkami. (A to má čierny figúrku navyše!). Po tejto krásnej obeti pešiaka by už čierny stál na pokraji výhry.

***

Zhrnutie. Čo sme sa o kombinácii S+J vs. V naučili?

Dvaja pešiaci k veži sú obvykle dostatočnou kompenzáciou, nie však vždy.

Strelcovi a jazdcovi vyhovuje aktívna hra, kde môžu využiť početnú prevahu. Napríklad útok na kráľa či podpora voľného pešiaka. Strana so strelcom a jazdcom teda obvykle nechce meniť dámy.

Jazdec potrebuje oporné body, veža zase voľné stĺpce.

Jazdcovi a strelcovi vyhovuje hra v centre, veži skôr na kraji či ideálne v rohu šachovnice.

Partie ke stažení ve formátu PGN.

Další díly seriálu Malé strategické objavy:
1. díl: Na výmenách záleží
2. díl: Nepokojný jazdec
3. díl: Ako sa brániť proti minoritnému útoku?
4. díl: Správny čas na prelom
5. díl: Dominácia

Líbí se Vám tento článek? Sdílejte ho pomocí tlačítek níže. Děkujeme